Land art spôsobuje obrovskú expanziu umenia do krajiny zemnými formáciami, horizontom, počasím a eróziami. Nemožno presne povedať, či vzniká ako protest odcudzenia od prírody alebo intervenciou do nedotknutých diaľok západu. Taktiež sa mení funkcia plastiky „už není izolovaným, přesunutelným objektem, nýbrž dílem nějakého určitého místa, místem samotným“.
Zo svetových diel sa stali známe najmä diela Roberta Smithsona, ktorý prezentoval, teda zameriaval sa na opustené areály (postindustiálne, vydané napospas prírodným silám).
V Amerike sa preferoval skôr náročnejší presun zeminy, práca s oceľou a iné. V Anglicku sa prezentuje najmä Richard Long (chodí po tráve dopredu a dozadu a od začiatku ju fotograficky dokumentuje). Vytváraním stôp sa vyznačujú aj jeho neskoršie epické pešie pochody po Himalájach, Andách, Austrálii.
Tieto zmeny zaznamenávame aj v Československu, napríklad surrealistické hry členov skupiny Ra – Jindřich Heisler. Mnohokrát dochádzalo k vzniku ilegálnych aktivít. Mnohí autori tvoria provokatívne diela (Milan Knížák) – využívajúc médium fotografie inak, ako záznam happeningu, inštalácie (boli snahou o zmenu nápravy spoločnosti). Práca Jiřího Kovandu sa vyznačuje vznikom nenápadných pouličných inštalácií, ktoré autor zaznamenal na fotoaparát a nechal ich podľahnúť skaze.
„Nejryzeji bychom mohli konceptuální umění definovat tak, že je průzkumem základu ideje umění“ napísal v roku 1969 Joseph Kosuth. Concept art bolo výsledkom „dematerializácie umenia“, popierajúceho jeho samotný artefakt a ten, ktorý sleduje hlavne jeho ideu. Fotografia bola považovaná za prístupné a vhodne využiteľné umenie.
Vo fotografii dochádza k rozdvojeniu jej chápania – ako záznamový materiál happeningu, a ako umelecká fotografia - myšlienková.
Land art považované aj za „vzpoura proti konvenčnímu galerijnímu umění pro umění“ (Lowenstein, 2005) sa prejavuje tiež konceptuálnymi tendenciami, ale je aj evolučným krokom v expanzii umenia mimo tradičnej umeleckej inštitúcie a chápania priestoru a krajiny ako miesta k umeleckej realizácii „Tam kde se minimalisté vyrovnávali s galerijními prostorami, stáli zemní umělci tváří v tvář samotné krajině“ (Dempsey, 2004: 260).
Land art, ktorý vzniká umeleckou živelnosťou, hľadá nové paradigmy v umení na princípe binárnych protikladov, z ktorých niektoré vyplývajú z fyzickej, iné z koncepčnej stránky umenia – dvoch binárnych pólov samotnej umeleckej tvorby.
Možno ho posudzovať z rôznych hľadísk. Pre pochopenie podstaty vzniku tohto umeleckého smeru je dôležitý jeho postoj. Základom postoja je kritika spoločnosti a spoločenská rola umenia, ktoré sa stáva spotrebným tovarom. Z toho vychádzame aj pri spôsobe tvorby reprezentantov land artu. Umenie má premenlivú, či inak nezachytiteľnú formu, ťažko sa môže stať predajnou komoditou. Umením sa stáva proces, akcia, myšlienka, prírodná štruktúra. Mnohé formy land-artovej tvorby (sochárske artefakty) pretrvávajú do dnešných dní. Postoj, ktorý motivoval pôvodný land art nemusí byť však dnes čitateľný.
Dochádza aj k rozvoju masových médií, a to vyhraneným body art-om, ktorý tu prevláda už v 70. rokoch.
